Odpady

O vybavení žiadosti o poskytnutie príspevku Enfironmentálny fond písomne oboznámi obec do 31. júla.

Keďže európska legislatíva zakáže od roku 2035 skládkovanie, mestá a obce budú musieť riešiť, ako naložia s komunálnym odpadom.

Environmentálny fond na svojom webovom sídle zverejnil informáciu pre žiadateľov o ročný príspevok.

Obec má zavedený množstevný nevážený zber komunálneho odpadu. Všetci poplatníci majú zberné nádoby s RDFI čipom. Obec má k dispozícií zostavu, ktorá obsahuje údaje o tom, kto a koľkokrát vyviezol nádobu na komunálny odpad. Na základe tohto zoznamu sa vyrubuje poplatok za komunálny odpad jednotlivým poplatníkom. Sú to domácnosti, právnické osoby, ale aj fyzické osoby - podnikatelia, ktorí prevádzkujú v obci prevádzky. Ako postupovať v prípade, ak poplatník nemá zaznamenaný ani jeden vývoz komunálneho odpadu za celý rok 2024?

Stanoviská verejnosti k oznámeniu o strategickom dokumente „Stratégia odpadového hospodárstva SR do roku 2035 možno predkladať najneskôr do 15 dní od zverejnenia oznámenia v centrálnom informačnom systéme (www.enviroportal.sk/sk/eia) na adresu:...

Článok analyzuje, kedy podľa platnej legislatívy ide o odpad a kedy o odpad naopak nejde, ako aj hlavné legislatívne možnosti zmeny režimu z odpadu na surovinu vrátane dostupnej judikatúry.

Autori dokumentu sa zamerali na určenie, ako je zmierňovanie klimatických zmien a adaptácia integrovaná do procesu strategického hodnotenia vplyvov na životné prostredie (SEA) v Poľsku a na Slovensku. Štúdia vykonala priečnu analýzu aktuálnych a plánovaných usmernení a príručiek pre začlenenie klimatických aspektov do strategických hodnotení vplyvov na životné prostredie. Okrem toho sa uskutočnilo hodnotenie pomocou matice, aby sa kategorizovalo začlenenie konkrétnych prvkov posudzovania klimatických zmien do SEA pre rôzne rozvojové, strategické alebo plánovacie dokumenty implementované za posledných 10 rokov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Analýza SEA v Poľsku a na Slovensku v kontexte adaptácie na klimatické zmeny odhalila oblasti na zlepšenie v oboch krajinách, pokiaľ ide o integráciu aspektov súvisiacich s klimatickou zmenou do ich strategických dokumentov. Poľsko je pokročilejšie, najmä čo sa týka posudzovania vplyvu strategických dokumentov na klimatické faktory, hodnotenia zraniteľnosti strategických dokumentov voči klimatickým zmenám a navrhovania adaptačných opatrení. Podľa autorov je potrebné naliehavo doplniť národné predpisy v procese SEA tak, aby striktne zohľadňovali problémy klimatických zmien.

Elektronická evidencia je základom efektívneho množstvového zberu odpadu. Umožňuje samosprávam presne sledovať, kto koľko odpadu vyprodukuje, spravodlivo nastaviť poplatky a efektívne riadiť celé odpadové hospodárstvo. Výhody však prináša aj občanom a zberovým spoločnostiam. Vďaka aktuálnej výzve môžu mestá a obce tento systém zaviesť s podporou z dotácií.

Európska únia (ďalej len „EÚ“) čelí bezprecedentnému nárastu prílevu malých zásielok zakúpených cez e-shopy. Ich počet sa od roku 2022 viac než strojnásobil. Tento trend prináša so sebou vážne výzvy v oblasti bezpečnosti, férovosti a udržateľnosti. Mnohé z týchto produktov nespĺňajú právne a ekologické normy EÚ. Výrobcov v EÚ to stavia do nevýhodnej pozície. Ako reakciu predstavila Európska komisia súbor opatrení na vytvorenie bezpečného a udržateľného elektronického obchodu.

Zelené verejné obstarávanie textílií predstavuje zodpovedný prístup k nákupu odevov a textilných výrobkov s ohľadom na životné prostredie a sociálne aspekty. Využívanie certifikátov GOTS a OEKO-TEX(R) Standard 100 zjednodušuje proces obstarávania a zabezpečuje, že obstarávané textílie spĺňajú prísne environmentálne a sociálne kritériá. Tieto certifikáty garantujú nielen šetrnosť k prírode, ale aj ochranu zdravia a podporu férových pracovných podmienok v textilnom priemysle.

CSRD je skratka, s ktorou sa stretávame nielen v environmentálnej oblasti, a to na pravidelnej báze. Rok 2024 bol pretkaný touto skratkou a nebude tomu inak ani v roku 2025. Keďže je celá problematika CSRD rozsiahla, v tomto článku sa pozrieme len na jeden komponent. Pôjde o ESRS E5 - Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo.

Článok poskytuje výklad k § 1 zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o informáciách o ŽP“).

Vedci po prvýkrát zhromaždili podrobné merania vodnej pary vysoko nad povrchom grónskeho ľadového štítu. Ich výskum, ktorému pomáha dron navrhnutý na mieru, by mohol pomôcť vedcom zlepšiť výpočty straty ľadu v rýchlo sa otepľujúcich polárnych oblastiach.

Potravinový odpad vzniká vo všetkých etapách výroby a spotreby v rámci celého potravinového reťazca: v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárskom priemysle, doprave, veľkoobchode a maloobchode, stravovacích službách a domácnostiach. V príspevku zameriame pozornosť na odvetvia maloobchodu a gastronomických služieb, kde sa tvorí takmer 1/5 z celkového objemu potravinového odpadu. Uvedieme príklady opatrení aplikované v maloobchode a stravovacích službách niektorých priemyselne vyspelých krajín, ktoré prispievajú k zníženiu potravinového odpadu. Predajcovia potravín, poskytovatelia stravovacích služieb, štátna správa a v neposlednom rade samotní spotrebitelia musia zvýšiť úsilie pri zavádzaní a využívaní opatrení na znižovanie potravinového odpadu.

Uhlíková neutralita, uhlíková stopa či ozónová diera, globálne otepľovanie a skleníkové efekty sú často diskutovanými témami pri hodnotení kvality života a životného prostredia. Ide o globálne témy, ktorých riešenie musí presiahnuť lokálny záber tej-ktorej krajiny či kontinentu. Sú to však témy, ktoré sa týkajú nielen štátnych orgánov, ale aj každého z nás. Svoju uhlíkovú stopu vytvára svojou činnosťou, správaním, stravovaním každý jednotlivec. Snáď aj preto sa vyskytuje veľa „osobných kalkulačiek“ pre výpočet osobnej uhlíkovej stopy, a to s cieľom motivovať ľudí k osobnému prístupu k riešeniu problematiky. Môže však vzniknúť otázka, či sú nielen tieto, ale aj ostatné výpočty a údaje o uhlíkovej stope objektívne.

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým - osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta?

Od 1. januára 2025 majú obce povinnosť zaviesť triedený zber komunálneho odpadu pre papier, plasty, kovy, sklo, kompozitné obaly na báze lepenky a textil. 

Priemyselné kompostárne predstavujú efektívne a udržateľné riešenie pre spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Tieto zariadenia slúžia nielen samosprávam, ale aj vinárstvam či poľnohospodárom. Hlavné výhody priemyselných kompostární zahŕňajú nízke prevádzkové náklady, jednoduchšiu dostupnosť a vysokú podporu z dotačných programov, ktoré môžu výrazne znížiť finančnú náročnosť ich výstavby.

Najvyšší správny súd SR sa v konaní sp. zn. 7 Sžik 3/2017 zaoberal otázkou, či podávanie šablónovitých žalôb a vyjadrení obsahujúcich námietky, ktoré zjavne nesúvisia s prejednávanou vecou, možno považovať za šikanózne alebo sledujúce zneužitie práva a z tohto dôvodu odmietnuť žalobu postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku[1].

Namiesto toho, aby sa výskumníci spoliehali na energeticky náročné reaktory pri vytváraní vysokých teplôt a tlaku, skúmajú pod zemou prirodzené teplo Zeme a sily pri varení amoniaku na hnojivo. V štúdii „proof-of-concept“, publikovanej v časopise Cell Press, výskumníci vytvorili amoniak zmiešaním vody obohatenej dusíkom s horninami bohatými na železo - bez akéhokoľvek vstupu energie alebo emisií CO2. Tento nový recept môže viesť k udržateľnejšej alternatíve k súčasným metódam, ktorá teoreticky chrlí dostatok amoniaku na 2,42 milióna rokov.