Obce a mestá majú veľké množstvo informačných povinností. Tieto povinnosti sa delia na sprístupňovacie (re-aktívne) a zverejňovacie (pro-aktívne). Pod sprístupňovaním informácií sa rozumie reakcia samosprávy na konkrétnu otázku konkrétneho žiadateľa. O zverejňovaní hovoríme v tom prípade, keď samospráva poskytuje dáta automaticky, t.j. aj bez žiadosti, a to najmä prostredníctvom internetu. Nasledujúci príspevok sa zameriava na pro-aktívne informačné povinnosti samospráv, t.j. povinné zverejňovanie.
Zmyslom zákonov, ktoré určujú povinné (obligatórne) zverejňovanie informácií, je v prvom rade transparentnosť, posilnenie dôvery obyvateľov voči obci a vytvorenie podmienok na participáciu, t.j. podieľanie sa občanov na správe vecí verejných. Zverejňovanie vytvára tiež možnosť verejnej kontroly, čím inšpiruje, resp. i „núti“ vedenie samosprávy dodržiavať princípy zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom obce.
Zákony však zároveň pripúšťajú aj tzv. fakultatívne zverejňovanie, t.j.publikovanie vybraných informácií na dobrovoľnej báze.1)
Základným spôsobom zverejňovania je publikovanie informácií
na internete,
a to buď priamo na oficiálnom webovom sídle samosprávy, príp. na iných špecializovaných portáloch štátnej a verejnej správy (Elektronická platforma, Centrálny register zmlúv atď.).Informácie však možno zverejňovať aj
ďalšími spôsobmi
, a to napríklad vyvesením na úradnej tabuli, publikovaním v obecných novinách, vyhlásením v obecnom rozhlase, uverejnením v digitálnom kiosku, v obecnej televízii, na sociálnych sieťach a pod.Zákony väčšinou určujú aj lehotu zverejnenia. Tá sa líši v závislosti od konkrétnej situácie: môže trvať pár dní (ako napr. zverejnenie pozvánky na rokovanie obecného zastupiteľstva tri dni pred jeho konaním), ale aj mnoho rokov (napr. povinné zverejňovanie zmlúv v centrálnom registri min. po dobu 10 rokov). Pokiaľ však zákon určuje, že samospráva musí niečo zverejniť a pritom nestanovuje konkrétnu lehotu, platí, že informácia musí byť zverejnená na
dobu neurčitú
, t.j. nastálo.Medzi najdôležitejšie zákony, ktoré určujú obciam a mestám informačné povinnosti, patria:
-
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“),
-
zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“),
-
zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v z. n. p. (ďalej len „zákon o konflikte záujmov“),
-
zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v z. n. p.,
-
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „zákon o správnom konaní“),
-
zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o VO“).
V rámci informačnej legislatívnej infraštruktúry má však svoje miesto aj volebný kódex, mediálna legislatíva, zákon o ochrane osobných údajov, školská legislatíva či environmentálna legislatíva. V neposlednom rade sem však
môžu patriť
aj uznesenia obecného zastupiteľstva či interné riadiace akty štatutára obce.V nasledujúcom texte sa venujeme podrobnejšie najdôležitejším zákonom.
Zákon o obecnom zriadení dáva obciam a mestám viacero zverejňovacích povinností.
V prvom rade ide o povinnosť zverejňovať návrh všeobecne záväzného nariadenia obce (ďalej len „VZN“) najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva (ďalej len „OZ“), a to vyvesením na úradnej tabuli v obci a zároveň aj na webovom sídle obce (§ 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení).
Zverejniť sa musí aj samotné schválené VZN, a to tak na úradnej tabuli, ako aj na webstránke obce (§ 6 ods. 8 - 10 zákona o obecnom zriadení).
Zverejniť na úradnej tabuli a na internete sa musí tiež návrh rozpočtu obce a návrh záverečného účtu obce (§ 9 ods. 2 zákona o obecnom zriadení), a to najmenej 15 dní pred rokovaním OZ.
Rovnako treba uverejniť na úradnej tabuli a na webstránke aj návrh programu zasadnutia OZ, a to aspoň tri dni pred zasadnutím OZ.
Obec zverejňuje aj informácie o miestnom referende, a to tak oznámenie o jeho vyhlásení (§ 11a ods. 7 zákona o obecnom zriadení), ako aj následne jeho výsledky (§ 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení).
Obec musí zverejniť na úradnej tabuli a na internete aj voľby hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 2 zákona o obecnom zriadení) a tiež výsledky kontroly hlavného kontrolóra vo veci prevodov nehnuteľného majetku obce nad 20 tisíc eur, ak sa také v predchádzajúcom roku realizovali [§ 18f ods. 1 písm. i) zákona o obecnom zriadení].
Obec musí napokon zverejňovať na úradnej tabuli a na webovom sídle aj vybrané rozsudky týkajúce sa VZN napadnutých z iniciatívy prokuratúry (§ 6a a § 6b zákona o obecnom zriadení).
Čo sa týka zverejňovania návrhov uznesení OZ a obrazovo-zvukových záznamov z rokovania OZ, tieto sa museli obligatórne zverejňovať v zmysle § 30f zákona o obecnom zriadení iba počas krízovej situácie v súvislosti s ochorení COVID-19. V súčasnosti je zverejňovanie týchto dokumentov len na fakultatívnej báze.
Cieľom zverejňovacích povinností podľa zákona o majetku obcí je najmä zabezpečenie transparentnosti a verejnej kontroly pri hospodárení s majetkom obce, a to osobitne pri jeho predaji a prenájme. Špecifikom zverejňovania podľa zákona o majetku obcí je, že pri niektorých úkonoch sa vyžadujú celkovo až tri spôsoby zverejnenia: okrem dvoch „klasických“ (úradná tabuľa a webové sídlo obce) ešte aj ďalší, tzv. „iný vhodný spôsob“. Tým môže byť napríklad uverejnenie informácie v obecných novinách, obecnej televízii, regionálnej či celoslovenskej tlači, na sociálnych sieťach a pod.
Čo sa týka prevodu vlastníctva majetku na základe obchodnej verejnej súťaže (ďalej len „OVS“), obec musí zverejniť zámer predať tento majetok a jeho spôsob (§ 9a ods. 2 zákona o majetku obcí), podmienky OVS (§ 9a ods. 3 zákona o majetku obcí), ďalej návrhy podané do OVS (§ 9a ods. 4 zákona o majetku obcí) a príp. aj informáciu o zrušení OVS (§ 9a ods. 8 zákona o majetku obcí).
Pri prevode vlastníctva priamym predajom obec zverejňuje zámer (§ 9a ods. 10 zákona o majetku obcí) a cenové ponuky (§ 9a ods. 11 zákona o majetku obcí). Pri prevode majetku z tzv. dôvodu hodného osobitného zreteľa sa zverejňuje zámer a hodnota majetku, a to všetkými tromi spôsobmi [§ 9a ods. 15 písm. f) zákona o majetku obcí].
Pri prenájmoch obecného majetku, a to osobitne pri väčších, resp. významnejších (t.j. takých, ktoré nespadajú pod výluky podľa § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí), sa zverejňuje zámer prenechania majetku, spôsob a príp. podmienky OVS (§ 9aa ods. 1). Rovnako ako v prípade predaja aj pri prenájme z tzv. dôvodu hodného osobitného zreteľa sa zámer uverejňuje nielen na úradnej tabuli a na webovom sídle obce, ale aj „iným vhodným spôsobom“, a to najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu, pričom tieto údaje sú zverejnené najmenej do schválenia nájmu [§ 9aa ods. 2 písm. e) zákona o majetku obcí].
Relatívne často porušovaná informačná povinnosť sa týka ne/zverejňovania tzv. majetkového priznania podľa zákona o konflikte záujmov. Majetkové priznanie, t.j. podľa oficiálneho názvu „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov“, musí každoročne podávať nielen starosta obce, resp. primátor mesta, ale aj poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec miestneho zastupiteľstva v Bratislave a Košiciach (nie však poslanec obecného zastupiteľstva).
Zatiaľ čo primátori miest zverejňujú podané majetkové priznania špecifickým režimom, t.j. prostredníctvom osobitného parlamentného výboru na webstránke Národnej rady SR, starostovia a komunálni poslanci tak robia cestou webového sídla príslušnej samosprávy (čl. 7 ods. 8 zákona o konflikte záujmov).
Majetkové priznania sa zverejňujú len počas výkonu verejnej funkcie, nie však už po jej ukončení. Pri zverejnení treba zabezpečiť ochranu osobných údajov, osobitne čo sa týka identifikácie hnuteľného majetku verejného funkcionára a tiež majetkových pomerov manžela a neplnoletých detí.
Pripomíname, že za nepodanie majetkového priznania, resp. za podanie neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania hrozí príslušným verejným funkcionárom vysoká pokuta a za istých okolností aj strata verejnej funkcie (čl. 9 ods. 8 a ods. 10 zákona o konflikte záujmov).
Zákon o petičnom práve obsahuje aj klauzulu, ktorú mnohé samosprávy pri prešetrovaní a vybavovaní petícii nedodržujú. Ide o povinnosť zverejniť výsledok vybavenia petície, a to tak na webovom sídle obce, ako aj na elektronickej úradnej tabuli prevádzkovanej podľa § 34 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p. Túto informačnú povinnosť treba splniť do desiatich pracovných dní odo dňa vybavenia petície.
Obce ako správne orgány musia dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce im zo zákona o správnom konaní, a to vrátane základných pravidiel, tzv. zásad konania (§ 3 zákona o správnom konaní). Nedodržanie týchto zásad je závažnou procesnou chybou v konaní a môže byť dôvodom pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia.
Jednou z týchto zásad je aj
zásada informovanosti verejnosti
, podľa ktorej obce musia na úradnej tabuli, na svojom webovom sídle alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť pritom „nepretržite prístupná verejnosti“ (§ 3 ods. 6
in fine
zákona o správnom konaní), čo podľa výkladovej praxe znamená, že musí byť prístupná 24 hodín denne, t.j. nielen v priestoroch obecného úradu počas úradných hodín a pod.Pod „iným vhodným spôsobom“ sa rozumie napr. dočasná úradná tabuľa, obecné médiá a pod. Za konania, ktoré sú predmetom záujmu alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, sa považujú napr. konania v oblasti ochrany životného prostredia, resp. také, na ovplyvnenie ktorých zainteresovaná verejnosť využíva zákonný prostriedok typu petícia alebo sťažnosť.
Jedným z „osobitných zákonov“ podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní je § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z. n. p., podľa ktorého obec ako orgán ochrany prírody pri konaniach o výrube drevín zverejňuje na svojom webovom sídle oznámenie žiadateľa na výrub, a to najneskôr do troch pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia obci.
Obce a ďalšie správne orgány majú povinnosť doručovať formou zverejnenia aj vybrané
verejné vyhlášky
, a to vtedy, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Písomnosť sa v danom prípade vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu a súčasne aj na jeho webovom sídle, a ak je to vhodné, tak k tomu ešte aj
„iným spôsobom v mieste obvyklým“
, najmä v miestnej tlači, v obecnom rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli na mieste, ktorého sa konanie týka (§ 26 zákona o správnom konaní).Zákon o VO je mimoriadne rozsiahly právny predpis a často sa mení. Obciam ako verejným obstarávateľom určuje množstvo povinností vrátane informačných. Medzi najdôležitejšie patria povinnosti podľa § 43 zákona o VO, t.j. povinnosť uverejňovať dokumenty potrebné na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti v tzv.
profile verejného obstarávateľa
a poskytovať k nim bezodplatne neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov. V oznámení musí verejný obstarávateľ uviesť internetovú adresu, na ktorej sú tieto dokumenty prístupné.
2)
Povinnosť zverejňovania informácií vyplýva samosprávam aj z množstva ďalších viac či menej „dôležitých“ zákonov, ako napr. zo školskej legislatívy, environmentálnej legislatívy, volebného kódexu a pod. Ako už bolo uvedené aj v úvode textu, ďalšie povinnosti môžu
in concreto
určovať aj interné právne predpisy tej-ktorej obce.Samosprávy musia okrem všetkých vyššie uvedených informácií povinne zverejňovať aj množstvo údajov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „ZSPI“). Ide celkovo až o
šesť druhov dát
- zmluvy (§ 5a ZSPI), objednávky [§ 5b ods. 1 písm. a) ZSPI], faktúry [§ 5b ods. 1 písm. b) ZSPI], majetkové transfery (§ 5 ods. 6 ZSPI), špecializované údaje (§ 5 ods. 2 a ods. 8 ZSPI) a všeobecné informácie (§ 5 ods. 1 ZSPI). Zverejňovaniu podľa ZSPI sa budeme vzhľadom na jeho rozsiahlosť podrobnejšie venovať v druhej časti tohto príspevku.(pokračovanie v nasledujúcom čísle)
1) Príkladom dobrovoľného (fakultatívneho) zverejňovania je napr. možnosť samospráv ako správcov miestnych daní uverejňovať zoznamy vybraných daňových dlžníkov podľa § 52 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok).
2) Zverejňovať treba však aj výsledky verejného obstarávania, plán verejného obstarávania, harmonogram zákaziek, vybrané výzvy na prekladania ponúk, zmluvy, informácie o ich plnení, rámcové dohody atď. Detailný popis zverejňovania podľa zákona o VO je veľmi špecifický a nie je predmetom tohto informatívneho článku.